nar. 1983, Sobrance
|
Dlhodobým cieľom záujmu maliarky je tzv. psychologický portrét. Oči ako zrkadlo duše, krehkosť a zraniteľnosť zobrazovaných postáv. Ako píše Lucia Miklošková, „ide o koncentrovaný dialóg medzi zjavným a skrytým, vonkajším a vnútorným, medzi objektívnymi zákonitosťami reality a imanentnými silami presahujúcimi jej externý rozmer. … Do obrazov preniká zvláštny druh intímnej melanchólie.“¹ Pre autorkine obrazy to platí viac ako pre diela jej kolegov – rovesníkov s podobným tematickým zameraním. Celkový výraz je podporený pozadím, ktoré tvoria netradične poňaté krajiny, inokedy portrét vyniká na monochrómnom pozadí. Poznámky: 1) Miklošková, Lucia: Capture (katalóg z výstavy v Turčianskej galérii v Martine), 2012. s. 2 |
 |
